(1)

V článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“) a článku 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „MPOPP“) je zakotvené právo na spravodlivé súdne konanie. V článku 48 ods. 2 charty sa zaručuje rešpektovanie práv na obhajobu.

(2)

Únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Podľa záverov predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999, a najmä bodu 33 týchto záverov, by sa mala zásada vzájomného uznávania rozsudkov a iných rozhodnutí justičných orgánov stať základom justičnej spolupráce v občianskoprávnych a trestných veciach v rámci Únie, pretože posilnené vzájomné uznávanie a potrebná aproximácia právnych predpisov by uľahčili spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a súdnu ochranu práv jednotlivcov.

(3)

Podľa článku 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) „… justičná spolupráca v trestných veciach v Únii je založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí…“.

(4)

Uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach vychádza z predpokladu, že členské štáty majú vzájomnú dôveru v trestnoprávne justičné systémy ostatných členských štátov. Rozsah vzájomného uznávania vo veľkej miere závisí od viacerých parametrov, medzi ktoré patria mechanizmy ochrany práv podozrivých alebo obvinených osôb a spoločné minimálne štandardy potrebné na jednoduchšie uplatňovanie zásady vzájomného uznávania.

(5)

Hoci členské štáty sú zmluvnou stranou EDĽP a MPOPP, zo skúseností vyplýva, že táto skutočnosť sama osebe nezabezpečuje vždy dostatočný stupeň dôvery v trestnoprávne justičné systémy iných členských štátov.

(6)

Vzájomné uznávanie rozhodnutí v trestných veciach môže účinne fungovať iba v atmosfére dôvery, v ktorej nielen justičné orgány, ale aj všetci účastníci trestného konania považujú rozhodnutia justičných orgánov iných členských štátov za rovnocenné s vlastnými, čo zahŕňa nielen dôveru v primeranosť pravidiel iných členských štátov, ale aj dôveru v správne uplatňovanie týchto pravidiel. Posilňovanie vzájomnej dôvery si vyžaduje podrobné pravidlá na ochranu procesných práv a záruk vyplývajúcich z charty, EDĽP a MPOPP. Takisto si vyžaduje, aby sa prostredníctvom tejto smernice a ďalších opatrení v rámci Únie ďalej vyvíjali minimálne štandardy upravené v charte a v EDĽP.

(7)

V článku 82 ods. 2 ZFEÚ sa upravuje ustanovenie minimálnych pravidiel uplatniteľných v členských štátoch s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, ako aj policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktoré majú cezhraničný rozmer. V uvedenom článku sa odkazuje na „práva jednotlivcov v trestnom konaní“ ako na jednu z oblastí, kde sa môžu ustanoviť minimálne pravidlá.

(8)

Spoločné minimálne pravidlá by mali viesť k zvýšenej dôvere v trestnoprávne justičné systémy všetkých členských štátov, čo by malo viesť k účinnejšej justičnej spolupráci v atmosfére vzájomnej dôvery a podpory kultúry základných práv v Únii. Tieto spoločné minimálne pravidlá by mali tiež odstrániť prekážky voľného pohybu občanov na celom území členských štátov. Uvedené spoločné minimálne pravidlá by sa mali ustanoviť vo vzťahu k právu prístupu k obhajcovi v trestnom konaní, právu na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a právu na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody.

(9)

Rada prijala 30. novembra 2009 uznesenie o pláne na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní (ďalej len „plán procesných práv“) (3). V pláne procesných práv sa uplatňuje postupný prístup a vyzýva sa v ňom na prijatie opatrení týkajúcich sa práva na preklad a tlmočenie (opatrenie A), práva na poučenie o právach a informácie o obvineniach (opatrenie B), práva na právne poradenstvo a právnu pomoc (opatrenie C), práva na komunikáciu s príbuznými, zamestnávateľmi a konzulárnymi úradmi (opatrenie D) a na opatrenia týkajúce sa osobitných záruk pre podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré sú zraniteľné (opatrenie E). V pláne procesných práv sa zdôrazňuje, že poradie predmetných práv má len orientačný charakter, teda že ho možno zmeniť v závislosti od priorít. Plán procesných práv je navrhnutý tak, aby fungoval ako celok; jeho prínosy bude možné v plnej miere pocítiť až po zavedení všetkých jeho súčastí.

(10)

Európska rada privítala 11. decembra 2009 tento plán procesných práv a zaradila ho do Štokholmského programu – otvorenej a bezpečnej Európy, ktorá slúži občanom a chráni ich (4) (bod 2.4.). Európska rada zdôraznila, že plán nie je vyčerpávajúci, pričom vyzvala Komisiu, aby preskúmala ďalšie prvky týkajúce sa minimálnych procesných práv podozrivých a obvinených osôb a posúdila, či je v záujme lepšej spolupráce v tejto oblasti potrebné zaoberať sa ďalšími otázkami, ako je napríklad prezumpcia neviny.

(11)

Dosiaľ boli prijaté dve opatrenia podľa plánu, a to smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (5) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ o práve na informácie v trestnom konaní (6).

(12)

Touto smernicou sa ustanovujú minimálne pravidlá týkajúce sa práva na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a konaní o vykonávaní európskeho zatykača podľa rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (7) (ďalej len „konanie o európskom zatykači“) a práva na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody v trestnom konaní a práva na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody. Posilňuje tak uplatňovanie charty, a najmä jej článkov 4, 6, 7, 47 a 48, vychádzajúc z článkov 3, 5, 6 a 8 EDĽP, tak ako ich vykladá Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vo svojej judikatúre priebežne stanovuje štandardy práva na prístup k obhajcovi. V tejto judikatúre sa okrem iného ustanovuje, že spravodlivosť konania si vyžaduje, aby podozrivá alebo obvinená osoba mala možnosť prístupu k celej škále služieb súvisiacich s právnou pomocou. V tejto súvislosti by obhajcovia podozrivých alebo obvinených osôb mali mať možnosť zabezpečiť bez obmedzenia základné aspekty obhajoby.

(13)

Bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov podľa EDĽP týkajúce sa zabezpečenia práva na spravodlivé súdne konanie, by sa konania o menej závažných trestných činoch v zariadeniach súvisiacich s pozbavením osobnej slobody alebo o trestných činoch spáchaných v rámci armády, o ktorých rozhoduje veliteľ, nemali na účely tejto smernice považovať za trestné konania.

(14)

Pri vykonávaní tejto smernice by sa mali zohľadniť ustanovenia smernice 2012/13/EÚ, podľa ktorých sa vyžaduje, aby sa podozrivým alebo obvineným osobám bezodkladne poskytli informácie o práve na prístup k obhajcovi a v prípade zadržania alebo vzatia do väzby sa im poskytne písomné poučenie o právach, ktoré obsahuje informácie o práve na prístup k obhajcovi.

(15)

Pojem „obhajca“ v tejto smernici znamená akúkoľvek osobu, ktorá je v súlade s vnútroštátnym právom, napríklad na základe akreditácie oprávneným orgánom, spôsobilá a oprávnená poskytovať právne poradenstvo a právnu pomoc podozrivým alebo obvineným osobám.

(16)

V niektorých členských štátoch má právomoc uložiť sankcie, ktoré nezahŕňajú pozbavenie osobnej slobody, za relatívne menej závažné trestné činy iný orgán ako súd s právomocou v trestných veciach. Môže to byť napríklad v prípade sankcií za trestné činy na úseku bezpečnosti cestnej premávky páchané vo veľkom rozsahu, ktoré môžu byť uložené po cestnej kontrole. V takýchto situáciách by bolo neprimerané požadovať, aby príslušné orgány zaručili všetky práva podľa tejto smernice. Ak právo členského štátu ustanovuje uloženie sankcie v súvislosti s menej závažnými trestnými činmi takýmto orgánom a existuje buď možnosť odvolať sa vo veci alebo podať v nej iný opravný prostriedok na súd s právomocou v trestných veciach, potom by sa táto smernica mala vzťahovať iba na konania o tomto odvolaní alebo opravnom prostriedku pred týmto súdom.

(17)

V niektorých členských štátoch sa za trestné činy považujú niektoré menej závažné trestné činy, najmä menej závažné trestné činy na úseku bezpečnosti cestnej premávky, menej závažné trestné činy týkajúce sa všeobecne záväzných nariadení obcí a menej závažné trestné činy voči verejnému poriadku. V takýchto situáciách by bolo neprimerané požadovať, aby príslušné orgány zaručili všetky práva podľa tejto smernice. Ak sa v súvislosti s menej závažnými trestnými činmi v práve členského štátu ustanovuje, že ako sankciu nemožno uložiť trest odňatia slobody, táto smernica by sa mala uplatniť len vtedy, keď vo veci koná súd s právomocou v trestných veciach.

(18)

Rozsahom pôsobnosti tejto smernice v súvislosti s určitými menej závažnými trestnými činmi by nemali byť dotknuté záväzky členských štátov podľa EDĽP týkajúce sa zabezpečenia práva na spravodlivé súdne konanie vrátane poskytnutia právnej pomoci obhajcom.

(19)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby podozrivé alebo obvinené osoby mali právo na prístup k obhajcovi bez zbytočného odkladu v súlade s touto smernicou. Podozrivým alebo obvineným osobám by sa mal v každom prípade umožniť prístup k obhajcovi počas trestného konania prebiehajúceho pred súdom, pokiaľ sa tohto práva nevzdali.

(20)

Na účely tejto smernice pojem výsluch nezahŕňa predbežný výsluch políciou alebo iným orgánom presadzovania práva, ktorého účelom je zistenie totožnosti dotknutej osoby, overenie držby zbraní alebo podobné otázky bezpečnosti, alebo určenie, či sa má začať vyšetrovanie, napríklad počas cestnej kontroly, prípadne počas bežných náhodných kontrol, keď podozrivá alebo obvinená osoba ešte nebola identifikovaná.

(21)

Ak sa podozrivou alebo obvinenou osobou stane osoba, ktorá nie je podozrivou ani obvinenou osobou, napríklad svedok, táto osoba by mala byť chránená pred výpoveďou vo vlastný neprospech a mať právo nevypovedať, ako potvrdzuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Táto smernica preto výslovne odkazuje na situáciu, v ktorej sa táto osoba stane podozrivou alebo obvinenou, počas výsluchu políciou alebo inými orgánmi presadzovania práva v rámci trestného konania. Ak sa v priebehu takéhoto výsluchu osoba, ktorá nie je podozrivou ani obvinenou osobou, stane podozrivou alebo obvinenou osobou, výsluch by sa mal okamžite prerušiť. Vo výsluchu sa však môže pokračovať, ak bola dotknutá osoba informovaná o tom, že je podozrivou alebo obvinenou osobou a má možnosť v plnej miere vykonávať práva ustanovené v tejto smernici.

(22)

Podozrivé alebo obvinené osoby by mali mať právo stretávať sa bez prítomnosti tretej osoby s obhajcom, ktorý ich zastupuje. Členské štáty môžu prijať praktické opatrenia v súvislosti s trvaním a frekvenciou takýchto stretnutí, pričom zohľadnia okolnosti konania v konkrétnej veci, najmä jej zložitosť a príslušné procesné postupy. Členské štáty môžu tiež prijať praktické opatrenia na zaručenie bezpečnosti, a to najmä obhajcu a podozrivej alebo obvinenej osoby, na mieste, kde sa uskutočňuje takéto stretnutie. Žiadnymi z týchto praktických opatrení by nemal byť dotknutý účinný výkon alebo podstata práva podozrivých alebo obvinených osôb na stretnutie s ich obhajcom.

(23)

Podozrivé alebo obvinené osoby by mali mať právo komunikovať s obhajcom, ktorý ich zastupuje. Takáto komunikácia môže prebiehať kedykoľvek, a to aj pred výkonom práva na stretnutie s obhajcom. Členské štáty môžu prijať praktické opatrenia v súvislosti s trvaním, frekvenciou a spôsobmi takejto komunikácie vrátane využitia videokonferencie alebo iných komunikačných technológií, ktoré umožňujú uskutočnenie takejto komunikácie. Takéto praktické opatrenia by nemali mať negatívny vplyv na účinný výkon alebo podstatu práva podozrivých alebo obvinených osôb komunikovať so svojím obhajcom.

(24)

V súvislosti s určitými menej závažnými trestnými činmi by táto smernica nemala členským štátom brániť v zabezpečení práva prístupu podozrivých alebo obvinených osôb k obhajcovi cez telefón. Takéto obmedzenia práva by sa však mali obmedziť na prípady, keď podozrivú alebo obvinenú osobu nebude vypočúvať polícia ani iný orgán presadzovania práva.

(25)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby podozrivé alebo obvinené osoby mali právo na prítomnosť svojho obhajcu a právo na účinnú účasť na výsluchu políciou alebo iným orgánom presadzovania práva alebo justičným orgánom vrátane súdnych pojednávaní. Takáto účasť by mala byť v súlade so všetkými postupmi vnútroštátneho práva, ktoré môže upravovať účasť obhajcu na výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby políciou alebo iným orgánom presadzovania práva alebo justičným orgánom vrátane súdneho pojednávania, pokiaľ takéto postupy nemajú negatívny vplyv na účinný výkon a podstatu dotknutých práv. Počas výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby políciou alebo iným orgánom presadzovania práva, alebo justičným orgánom alebo počas súdneho pojednávania môže obhajca okrem iného v súlade s takýmito postupmi klásť otázky, požadovať vysvetlenie a vydávať vyhlásenia, ktoré by sa mali zaznamenať v súlade s vnútroštátnym právom.

(26)

Podozrivé alebo obvinené osoby majú právo na to, aby ich obhajca bol prítomný pri vyšetrovacích úkonoch alebo obstarávaní dôkazov, ak sú ustanovené v príslušnom vnútroštátnom práve a ak sa vyžaduje alebo je povolená prítomnosť podozrivej alebo obvinenej osoby pri týchto úkonoch. Takéto úkony by mali zahŕňať aspoň identifikáciu, počas ktorej sa podozrivá alebo obvinená osoba nachádza medzi inými osobami na účely identifikácie obeťou alebo svedkom, konfrontáciu, počas ktorej je podozrivá alebo obvinená osoba prítomná spolu s jedným alebo viacerými svedkami alebo obeťami, ak medzi nimi dôjde k rozporu o dôležitých skutočnostiach alebo otázkach, a rekonštrukciu miesta trestného činu v prítomnosti podozrivej alebo obvinenej osoby na účely lepšieho pochopenia spôsobu a okolností, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, a aby bolo možné klásť podozrivej alebo obvinenej osobe konkrétne otázky. Členské štáty môžu prijať praktické opatrenia v súvislosti s prítomnosťou obhajcu počas vyšetrovacích úkonov alebo obstarávania dôkazov. Takéto praktické opatrenia by nemali mať negatívny vplyv na účinný výkon a podstatu dotknutých práv. Prítomnosť obhajcu počas vyšetrovacích úkonov alebo obstarávania dôkazov by sa mala zaznamenať postupom vyhotovovania záznamov v súlade s právom príslušného členského štátu.

(27)

Členské štáty by mali prijať kroky na sprístupnenie všeobecných informácií, a to napríklad na webovej stránke alebo prostredníctvom letáka dostupného na policajných staniciach, aby podozrivým alebo obvineným osobám zjednodušili získanie obhajcu. Členské štáty by však nemuseli podniknúť aktívne kroky na zabezpečenie toho, aby podozrivým alebo obvineným osobám, ktoré neboli pozbavené osobnej slobody, pomáhal obhajca, ak si samy pomoc obhajcu nezabezpečili. Dotknutá podozrivá alebo obvinená osoba by mala mať možnosť slobodne kontaktovať obhajcu, radiť sa s ním a mať možnosť, aby jej obhajca pomáhal.

(28)

Keď sú podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody, členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že takéto osoby majú možnosť účinne vykonávať právo na prístup k obhajcovi, a to vrátane zabezpečenia pomoci obhajcu, ak žiadneho nemá, pokiaľ sa tohto práva nevzdali. Takýmito opatreniami by okrem iného mohlo byť zabezpečenie pomoci obhajcu na základe zoznamu dostupných obhajcov, z ktorého by si podozrivá alebo obvinená osoba mohla zvoliť obhajcu. Takéto opatrenia by mohli prípadne zahŕňať opatrenia o právnej pomoci.

(29)

Podmienky, za akých sú podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody, by mali v plnej miere spĺňať normy stanovené v EDĽP, charte a judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) a Európskeho súdu pre ľudské práva. Pri poskytovaní pomoci podľa tejto smernice podozrivej alebo obvinenej osobe pozbavenej slobody by mal mať dotknutý obhajca možnosť pýtať sa príslušných orgánov na podmienky, za akých je táto osoba pozbavená osobnej slobody.

(30)

V prípadoch veľkej zemepisnej vzdialenosti podozrivej alebo obvinenej osoby, napríklad v zámorských územiach alebo keď členský štát uskutočňuje vojenské operácie mimo svojho územia alebo sa na nich zúčastňuje, majú členské štáty možnosť uplatniť dočasnú výnimku z práva podozrivej alebo obvinenej osoby mať po pozbavení osobnej slobody bez zbytočného odkladu prístup k obhajcovi. Počas takejto dočasnej výnimky by príslušné orgány nemali vypočúvať dotknutú osobu ani uskutočňovať akékoľvek vyšetrovacie úkony alebo obstarávať dôkazy, ktoré sa ustanovujú v tejto smernici. Ak z dôvodu veľkej zemepisnej vzdialenosti podozrivej alebo obvinenej osoby nie je možný bezprostredný prístup k obhajcovi, členské štáty by mali zariadiť komunikáciu prostredníctvom telefónu alebo videokonferencie, pokiaľ to nie je nemožné.

(31)

Členské štáty by mali mať možnosť dočasne neuplatňovať právo na prístup k obhajcovi v predsúdnom štádiu, ak je potrebné v naliehavých prípadoch odvrátiť vážne nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby. Počas dočasnej výnimky z tohto dôvodu môžu príslušné orgány vypočúvať podozrivé alebo obvinené osoby v neprítomnosti obhajcu, pokiaľ boli informované o ich práve nevypovedať, a môžu toto právo vykonať, a pokiaľ takýmto výsluchom nie sú dotknuté práva na obhajobu vrátane práva nevypovedať vo vlastný neprospech. Výsluch sa môže viesť v potrebnom rozsahu výlučne na účely získania informácií, ktoré sú zásadné na odvrátenie vážnych nepriaznivých dôsledkov pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby. Každé zneužitie tejto výnimky by v zásade nenapraviteľne poškodilo právo na obhajobu.

(32)

Členským štátom by sa tiež mala umožniť dočasná výnimka z práva na prístup k obhajcovi v štádiu predsúdneho konania, ak je nevyhnutné, aby vyšetrovacie orgány prijali bezodkladné kroky na zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania, najmä s cieľom zabrániť zničeniu alebo pozmeneniu podstatných dôkazov alebo zabrániť ovplyvňovaniu svedkov. Počas dočasnej výnimky z tohto dôvodu môžu príslušné orgány vypočúvať podozrivé alebo obvinené osoby v neprítomnosti obhajcu za predpokladu, že boli informované o práve nevypovedať a môžu toto právo vykonať a výsluchom nie sú dotknuté práva na obhajobu vrátane práva nevypovedať vo vlastný neprospech. Výsluch možno vykonať iba na účely získania informácií nevyhnutných pre zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania a v rozsahu nevyhnutnom na tento účel. Každé zneužitie tejto výnimky by v zásade nenapraviteľne poškodilo právo na obhajobu.

(33)

Dôvernosť komunikácie medzi podozrivými alebo obvinenými osobami a ich obhajcom je rozhodujúca pre zabezpečenie účinného výkonu práva na obhajobu a je podstatnou súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie. Členské štáty by preto bez výnimky mali rešpektovať dôvernosť stretnutí a iných foriem komunikácie medzi obhajcom a podozrivou alebo obvinenou osobou pri výkone práva na prístup k obhajcovi ustanoveného v tejto smernici. Touto smernicou nie sú dotknuté postupy, ktorými sa riadia situácie, v ktorých existujú objektívne a skutkové okolnosti, na základe ktorých je obhajca podozrivý z účasti na spáchaní trestného činu spolu s podozrivou alebo obvinenou osobou. Akákoľvek trestná činnosť obhajcu by sa nemala považovať za oprávnenú pomoc podozrivým alebo obvineným osobám podľa tejto smernice. Povinnosť dodržiavať dôvernosť znamená nielen to, že členské štáty by sa mali zdržať zasahovania do takejto komunikácie alebo prístupu k nej, ale aj to, že členské štáty by v prípade, že sú podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody alebo sa iným spôsobom ocitnú na mieste pod kontrolou štátu, mali zabezpečiť, že opatrenia týkajúce sa komunikácie budú dodržiavať a chrániť dôvernosť. Tým nie sú dotknuté žiadne systémy v zariadeniach súvisiacich s pozbavením osobnej slobody, ktoré majú brániť zasielaniu nedovolených zásielok osobám pozbaveným osobnej slobody, ako napríklad kontrola korešpondencie, pokiaľ tieto systémy neumožňujú príslušným orgánom čítať korešpondenciu medzi podozrivými alebo obvinenými osobami a ich obhajcom. Touto smernicou nie sú dotknuté ani postupy podľa vnútroštátneho práva, podľa ktorých možno zamietnuť preposielanie korešpondencie, ak odosielateľ nesúhlasí s tým, aby sa korešpondencia najskôr predložila príslušnému súdu.

(34)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté narušenie dôvernosti v dôsledku zákonného sledovania príslušnými orgánmi. Touto smernicou by tiež nemala byť dotknutá činnosť, ktorú vykonávajú napríklad národné spravodajské služby na zabezpečovanie národnej bezpečnosti v súlade s článkom 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) alebo na ktorú sa vzťahuje článok 72 ZFEÚ, v ktorom sa ustanovuje, že hlavou V o priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nesmie byť dotknutý výkon právomocí členských štátov vo veci udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.

(35)

Podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody by mali mať právo bez zbytočného odkladu informovať o pozbavení osobnej slobody aspoň jednu osobu, ktorú určia, napríklad príbuzného alebo zamestnávateľa, ak tým nie je dotknutý riadny priebeh trestného konania voči dotknutej osobe ani žiadne iné trestné konanie. Členské štáty môžu prijať praktické opatrenia v súvislosti s výkonom tohto práva. Takéto praktické opatrenia by nemali mať negatívny vplyv na účinný výkon a podstatu tohto práva. Za obmedzených výnimočných okolností by však mala byť možná dočasná výnimka z tohto práva, ak je vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu opodstatnená zo závažných dôvodov, ktoré sú uvedené v tejto smernici. V prípade, že príslušné orgány plánujú uplatniť takúto dočasnú výnimku v súvislosti s konkrétnou treťou osobou, mali by najskôr zvážiť, či by o jeho pozbavení osobnej slobody mohla byť informovaná iná tretia osoba, ktorú si zvolí podozrivá alebo obvinená osoba.

(36)

Podozrivé alebo obvinené osoby by počas pozbavenia osobnej slobody mali mať právo bez zbytočného odkladu komunikovať aspoň s jednou treťou osobou, ktorú si určia, napríklad rodinným príslušníkom. Členské štáty môžu obmedziť alebo odložiť výkon tohto práva z dôvodu nevyhnutných požiadaviek alebo primeraných operatívnych požiadaviek. Takéto požiadavky môžu okrem iného zahŕňať potrebu odvrátiť vážne nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby, potrebu zabrániť ohrozeniu trestného konania, potrebu zabrániť spáchaniu trestného činu, potrebu počkať na súdne pojednávanie a potrebu chrániť obete trestného činu. V prípade, že príslušné orgány plánujú obmedziť alebo odložiť výkon práva na komunikáciu v súvislosti s konkrétnou treťou osobou, mali by najskôr zvážiť, či by podozrivé alebo obvinené osoby mohli komunikovať s ďalšou treťou osobou, ktorú určia. Členské štáty môžu prijať praktické opatrenia v súvislosti s načasovaním, spôsobom, trvaním a frekvenciou komunikácie s tretími osobami, pričom zohľadnia potrebu zachovať poriadok a bezpečnosť na mieste, kde je dotknutá osoba pozbavená osobnej slobody.

(37)

Právo podozrivých alebo obvinených osôb, ktoré boli pozbavené osobnej slobody, na konzulárnu pomoc je zakotvené v článku 36 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z roku 1963, podľa ktorého majú štáty právo na prístup k svojim štátnym príslušníkom. Touto smernicou sa takéto právo priznáva podozrivej alebo obvinenej osobe, ktorá bola pozbavená osobnej slobody, ak si to želá. Diplomatické orgány môžu vykonávať konzulárnu ochranu, keď konajú ako konzulárne úrady.

(38)

Členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve jednoznačne stanoviť dôvody a kritériá dočasných výnimiek z práv priznaných v tejto smernici a mali by obmedziť využívanie týchto dočasných výnimiek. Každá takáto dočasná výnimka by mala byť primeraná, prísne časovo obmedzená a nemala by sa zakladať výlučne na druhu alebo závažnosti objasňovaného trestného činu, ktorý dotknutá osoba mala spáchať, a nemala by ňou byť dotknutá spravodlivosť konania ako celku. Ak bola dočasná výnimka povolená podľa tejto smernice iným justičným orgánom ako sudcom alebo súdom, členské štáty by mali zabezpečiť, aby mohlo byť rozhodnutie o povolení dočasnej výnimky posúdené súdom aspoň počas súdneho konania.

(39)

Podozrivé alebo obvinené osoby by mali mať možnosť vzdať sa práva priznaného podľa tejto smernice pod podmienkou, že im boli poskytnuté informácie o obsahu daného práva a prípadných dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Pri poskytovaní takýchto informácií by sa mala zohľadniť konkrétna situácia dotknutých podozrivých alebo obvinených osôb vrátane ich veku a psychického alebo fyzického stavu.

(40)

Vzdanie sa práva a jeho okolnosti by sa mali zaznamenať postupom v súlade s právom dotknutého členského štátu. Nemalo by to viesť k žiadnej ďalšej povinnosti pre členské štáty zaviesť nové systémy alebo k akémukoľvek dodatočnému administratívnemu zaťaženiu.

(41)

Ak sa podozrivá alebo obvinená osoba rozhodne využiť právo odvolať vzdanie sa práva v súlade s touto smernicou, nemalo by byť potrebné znovu zopakovať výsluch alebo iné procesné úkony, ktoré sa vykonali v období, počas ktorého sa dotknutá osoba práva vzdala.

(42)

Osoby, na ktoré sa vzťahuje konanie o európskom zatykači (ďalej len „vyžiadané osoby“), by mali mať právo na prístup k obhajcovi vo vykonávajúcom členskom štáte, aby mohli účinne vykonávať svoje práva podľa rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV. Keď sa obhajca zúčastňuje na výsluchu vyžiadanej osoby vykonávajúcim justičným orgánom, môže tento obhajca okrem iného v súlade s postupmi ustanovenými vo vnútroštátnom práve klásť otázky, požadovať vysvetlenie a vydávať vyhlásenia. Skutočnosť, že sa obhajca zúčastnil na výsluchu, by sa mala zaznamenať postupom vyhotovovania záznamov v súlade s právom príslušného členského štátu.

(43)

Vyžiadané osoby by mali mať právo stretnúť sa bez prítomnosti tretej osoby s obhajcom, ktorý ich vo vykonávajúcom členskom štáte zastupuje. Členské štáty môžu prijať praktické opatrenia v súvislosti s trvaním a frekvenciou takýchto stretnutí, pričom zohľadnia konkrétne okolnosti prípadu. Členské štáty môžu tiež prijať praktické opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti, a to najmä obhajcu a vyžiadanej osoby, na mieste, kde sa uskutočňuje stretnutie medzi obhajcom a vyžiadanou osobou. Takýmito praktickými opatreniami by nemal byť dotknutý účinný výkon a podstata práva vyžiadaných osôb stretnúť sa s ich obhajcom.

(44)

Vyžiadané osoby by mali mať právo komunikovať s obhajcom, ktorý ju vo vykonávajúcom členskom štáte zastupuje. Malo by sa umožniť, aby takáto komunikácia prebiehala kedykoľvek, a to aj pred výkonom práva na stretnutie s obhajcom. Členské štáty môžu prijať praktické opatrenia v súvislosti s trvaním, frekvenciou a spôsobmi komunikácie medzi vyžiadanými osobami a ich obhajcom vrátane využitia videokonferencie alebo iných komunikačných technológií, aby umožnili uskutočnenie takejto komunikácie. Takýmito praktickými opatreniami by nemal byť dotknutý účinný výkon a podstata práva vyžiadaných osôb komunikovať s ich obhajcom.

(45)

Vykonávajúce členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že vyžiadané osoby mali možnosť vykonávať účinne ich právo na prístup k obhajcovi vo vykonávajúcom členskom štáte, a to vrátane zabezpečenia pomoci obhajcu, ak žiadneho nemajú, pokiaľ sa tohto práva nevzdali. Tieto opatrenia vrátane prípadných opatrení týkajúcich sa právnej pomoci by sa mali spravovať vnútroštátnym právom. Okrem iného by mohli zahŕňať to, že príslušné orgány zabezpečia pomoc obhajcu na základe zoznamu dostupných obhajcov, z ktorého by si vyžiadané osoby mohli zvoliť obhajcu.

(46)

Príslušný orgán vydávajúceho členského štátu po tom, ako bol informovaný, že si vyžiadaná osoba želá zvoliť obhajcu v tomto členskom štáte, by bez zbytočného odkladu mal zabezpečiť vyžiadanej osobe informácie na uľahčenie zvolenia si obhajcu v takomto členskom štáte. Tieto informácie by napríklad mohli zahŕňať aktuálny zoznam obhajcov alebo meno obhajcu, ktorý má vo vydávajúcom štáte službu a môže poskytnúť informácie a poradenstvo v prípadoch týkajúcich sa európskeho zatykača. Členské štáty by mohli požiadať, aby takýto zoznam vypracovala príslušná komora advokátov.

(47)

Postup odovzdania je kľúčový pre spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi. Dodržiavanie lehôt uvedených v rámcovom rozhodnutí 2002/584/SVV je pre túto spoluprácu nevyhnutné. Preto by sa uvedené lehoty mali dodržiavať, zatiaľ čo by vyžiadané osoby mali mať možnosť v plnej miere vykonávať svoje práva podľa tejto smernice v konaniach týkajúcich sa výkonu európskeho zatykača.

(48)

Ak neexistuje legislatívny akt Únie o právnej pomoci, členské štáty by mali na právnu pomoc uplatňovať svoje vnútroštátne právo, ktoré by malo byť v súlade s chartou, EDĽP a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

(49)

V súlade so zásadou účinnosti práva Únie by členské štáty mali ustanoviť primerané a účinné opravné prostriedky na ochranu práv priznaných jednotlivcom touto smernicou.

(50)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa pri posudzovaní výpovedí podozrivých alebo obvinených osôb alebo dôkazných prostriedkov získaných v rozpore s ich právom na obhajcu alebo v prípadoch, keď bola v súlade s touto smernicou povolená výnimka z tohto práva, dodržiavalo právo na obhajobu a právo na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti by sa mala zohľadniť judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej budú práva na obhajobu v zásade nezvratne porušené, keď sa na odsúdenie použijú sebaobviňujúce vyhlásenia urobené počas policajného výsluchu bez prístupu k obhajcovi. Tým by nemalo byť dotknuté použitie výpovedí na iné účely povolené podľa vnútroštátneho práva, napríklad na vykonanie naliehavých vyšetrovacích úkonov s cieľom zabrániť v páchaní ďalších trestných činov alebo závažných negatívnych dôsledkov pre osoby alebo v súvislosti s naliehavou potrebou zabrániť podstatnému ohrozeniu trestného konania, ak by poskytnutie prístupu k obhajcovi alebo zdržovanie vyšetrovania nezvratne ohrozilo prebiehajúce vyšetrovanie závažného trestného činu. Ďalej by tým nemali byť dotknuté vnútroštátne normy ani systémy týkajúce sa prípustnosti dôkazov, ani by sa tým nemalo členským štátom brániť v zachovaní systému, ktorým sa môžu súdu alebo sudcovi predložiť všetky existujúce dôkazy bez toho, aby sa samostatne alebo vopred skúmala ich prípustnosť.

(51)

Povinnosť konať starostlivo voči podozrivým alebo obvineným osobám, ktoré sú potenciálne v oslabenom postavení, je jedným zo základov spravodlivého výkonu spravodlivosti. Prokuratúra, orgány presadzovania práva a justičné orgány by preto mali takýmto osobám uľahčiť účinne vykonávať práva ustanovené v tejto smernici napríklad tým, že vezmú do úvahy každú potenciálnu zraniteľnosť, ktorá má vplyv na ich schopnosť vykonávať právo na prístup k obhajcovi a na informovanie tretej osoby o pozbavení osobnej slobody, a prijmú vhodné opatrenia na zaručenie týchto práv.

(52)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a zásady uznané v charte vrátane zákazu mučenia a neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, práva na slobodu a bezpečnosť, rešpektovania súkromného a rodinného života, práva na nedotknuteľnosť osoby, práva dieťaťa, integrácie osôb so zdravotným postihnutím, práva na účinný prostriedok nápravy a práva na spravodlivé súdne konanie, prezumpcie neviny a práva na obhajobu. Táto smernica by sa mala vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(53)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa ustanovenia tejto smernice, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v EDĽP, vykonávali v súlade s týmito právami, ako ich vo svojej judikatúre rozvíja Európsky súd pre ľudské práva.

(54)

Touto smernicou sa ustanovujú minimálne pravidlá. Členské štáty môžu rozšíriť práva stanovené v tejto smernici s cieľom poskytnúť vyššiu úroveň ochrany. Takáto vysoká úroveň ochrany by nemala predstavovať prekážku vzájomnému uznávaniu justičných rozhodnutí, ktoré majú tieto minimálne pravidlá uľahčovať. Úroveň ochrany by nemala byť nikdy nižšia ako úroveň, ktorú poskytujú normy ustanovené v charte alebo EDĽP, ako ich v judikatúre vykladá Súdny dvor a Európsky súd pre ľudské práva.

(55)

Táto smernica podporuje práva dieťaťa a prihliada na usmernenia Rady Európy o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí, najmä ich ustanovenia o poskytovaní informácií a poradenstva deťom. Touto smernicou sa zabezpečuje, aby sa podozrivým a obvineným osobám vrátane detí poskytovali primerané informácie na pochopenie dôsledkov vzdania sa práva podľa tejto smernice a toho, že takéto vzdanie sa práva je dobrovoľné a jednoznačné. Ak je podozrivou alebo obvinenou osobou dieťa, pozbavenie osobnej slobody a jeho dôvody by sa mali čo najskôr oznámiť osobe, ktorá má vo vzťahu k tomuto dieťaťu rodičovské práva a povinnosti. Ak je poskytnutie týchto informácií osobe, ktorá má vo vzťahu k tomuto dieťaťu rodičovské práva a povinnosti, v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, mal by byť namiesto zákonného zástupcu informovaný iný vhodný dospelý, napríklad príbuzný. Tým by nemali byť dotknuté ustanovenia vnútroštátneho práva, v ktorých sa vyžaduje, aby boli o pozbavení osobnej slobody dieťaťa informované akékoľvek určené orgány, inštitúcie alebo fyzické osoby, a to konkrétne tie, ktoré sú zodpovedné za ochranu alebo blaho detí. Členské štáty by sa okrem nanajvýš výnimočných okolností mali zdržať obmedzenia alebo odloženia výkonu práva na komunikáciu s treťou osobou v súvislosti s podozrivými alebo obvinenými osobami, ktoré sú deťmi a ktoré sú pozbavené osobnej slobody. Ani v prípade odkladu výkonu práva by sa však dieťa nemalo zadržiavať bez možnosti komunikácie a malo by sa mu umožniť komunikovať napríklad s inštitúciou alebo fyzickou osobou zodpovednou za ochranu alebo blaho detí.

(56)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (8) sa členské štáty zaväzujú pripojiť v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Zákonodarca sa domnieva, že pokiaľ ide o túto smernicu, je poskytnutie takýchto dokumentov odôvodnené.

(57)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie spoločných minimálnych pravidiel práva na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a konaniach o európskom zatykači a právo na informovanie tretej osoby o pozbavení osobnej slobody a právo na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu opatrenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(58)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice, nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(59)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

(1)

Na základe článku 33 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (4) mala Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní uvedenej smernice vrátane vhodnosti ukončenia výnimky pre existujúce dlhové cenné papiere po uplynutí 10-ročného obdobia podľa článku 30 ods. 4 uvedenej smernice a o možnom vplyve fungovania uvedenej smernice na európske finančné trhy.

(2)

Dňa 27. mája 2010 Komisia prijala správu o fungovaní smernice 2004/109/ES, v ktorej sú stanovené oblasti, v ktorých je možné režim vytvorený na základe uvedenej smernice vylepšiť. V tejto správe sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť zjednodušenie určitých povinností emitentov s cieľom zvýšiť atraktívnosť regulovaných trhov pre malých a stredných emitentov získavajúcich kapitál v rámci Únie. Okrem toho je potrebné zvýšiť efektívnosť existujúceho režimu transparentnosti, najmä čo sa týka zverejňovania vlastníctva podnikov.

(3)

Komisia okrem toho vo svojom oznámení z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu, Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery, Spoločne za nový rast určila potrebu preskúmať smernicu 2004/109/ES, aby boli záväzky vzťahujúce sa na kótované malé a stredné podniky proporcionálnejšie a aby sa pritom zaručila rovnaká úroveň ochrany investorov.

(4)

Podľa správy a oznámenia Komisie by sa mala pre malých a stredných emitentov znížiť administratívna záťaž súvisiaca s povinnosťami spojenými s prijatím na obchodovanie na regulovanom trhu s cieľom zlepšiť pre nich dostupnosť kapitálu. Povinnosti zverejňovať predbežné správy o hospodárení alebo štvrťročné finančné správy predstavuje pre mnohých malých a stredných emitentov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch, značnú záťaž, pričom to nie je nevyhnutné pre ochranu investorov. Uvedené povinnosti zároveň podporujú krátkodobé výkony a odrádzajú od dlhodobých investícií. Na podporu udržateľnej tvorby hodnôt a dlhodobo orientovanej investičnej stratégie je dôležité znížiť krátkodobé tlaky na emitentov a motivovať investorov, aby prijali dlhodobé vízie. Požiadavka na zverejňovanie predbežných správ o hospodárení by sa preto mala zrušiť.

(5)

Členským štátom by sa nemalo umožniť stanoviť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch požiadavku na zverejňovanie pravidelných finančných informácií častejšie než ročných finančných správ a polročných finančných správ. Členské štáty by však nemali napriek tomu od emitentov požadovať, aby zverejňovali dodatočné pravidelné finančné informácie, ak takáto požiadavka nepredstavuje značnú finančnú záťaž a ak sú požadované dodatočné informácie primerané faktorom, ktoré prispievajú k investičným rozhodnutiam. Touto smernicou nie sú dotknuté žiadne dodatočné informácie, ktoré sa požadujú na základe odvetvových právnych predpisov Únie, ktoré v niektorých členských štátoch požadujú, aby finančné inštitúcie zverejňovali dodatočné pravidelné finančné informácie. Okrem toho regulovaný trh môže požadovať od emitentov, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na ňom, aby zverejňovali dodatočné pravidelné finančné informácie vo všetkých alebo v niektorých segmentoch tohto trhu.

(6)

S cieľom poskytnúť dodatočnú flexibilitu a znížiť tak administratívnu záťaž by sa mala lehota na zverejnenie polročných finančných správ predĺžiť na tri mesiace od skončenia obdobia podávania správ. Keďže obdobie, počas ktorého môžu emitenti zverejniť svoje polročné finančné správy, sa predlžuje, očakáva sa, že správy malých a stredných emitentov získajú viac pozornosti zo strany účastníkov trhu, čím sa títo emitenti stanú viditeľnejšími.

(7)

S cieľom zabezpečiť lepšiu transparentnosť platieb vládam, emitenti, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a ktorí vykonávajú činnosti v oblasti ťažobného priemyslu alebo v odvetví ťažby dreva v pralesoch, by mali každoročne v rámci samostatnej správy zverejňovať platby vládam v krajinách, v ktorých pôsobia. V tejto správe by sa mali uvádzať typy platieb porovnateľné s tými, ktoré sa zverejňujú na základe iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI). Zverejňovanie platieb vládam by malo občianskej spoločnosti a investorom poskytovať informácie, na základe ktorých môžu byť vlády krajín bohatých na zdroje brané na zodpovednosť v súvislosti s príjmami pochádzajúcimi z využívania prírodných zdrojov. Táto iniciatíva je tiež doplnkom k akčnému plánu Európskej únie pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (EÚ FLEGT) a ustanoveniam nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (5), ktoré vyžadujú od obchodníkov s výrobkami z dreva, aby konali s náležitou starostlivosťou s cieľom zabrániť vstupu nelegálneho dreva na trh Únie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby členovia zodpovedných orgánov podniku, konajúci v rámci právomocí, ktoré im priznáva vnútroštátne právo, boli zodpovední za zabezpečenie toho, aby sa s vynaložením ich najlepších znalostí a schopností pripravila správa o platbách vládam v súlade s požiadavkami tejto smernice. Podrobné požiadavky sú vymedzené v kapitole 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/379/EHS (6).

(8)

Členské štáty by na účely transparentnosti a ochrany investorov mali vyžadovať, aby sa v súlade s kapitolou 10 smernice 2013/34/EÚ uplatňovali na podávanie správ o platbách vládam tieto zásady: významnosť (v správe sa nemusí uvádzať žiadna platba vykonaná ako jednotlivá platba alebo séria súvisiacich platieb, ak je v rámci účtovného roka nižšia než 100 000 EUR); podávanie správ podľa jednotlivých vlád a projektov (správy o platbách vládam by sa mali podávať podľa jednotlivých vlád a projektov); univerzálnosť (nemali by sa poskytovať žiadne výnimky, napríklad pre emitentov aktívnych v určitých krajinách, ktoré majú rušivý vplyv a umožňujú emitentom využívať voľnejšie požiadavky na transparentnosť); komplexnosť (vykazovať by sa mali všetky relevantné platby vládam, a to v súlade s kapitolou 10 smernice 2013/34/EÚ a príslušnými odôvodneniami).

(9)

Finančná inovácia viedla k vytvoreniu nových typov finančných nástrojov, ktoré pre investorov znamenajú ekonomické expozície voči spoločnostiam, zverejňovanie ktorých sa v smernici 2004/109/ES nestanovuje. Uvedené nástroje by sa mohli použiť na tajné nadobudnutie akcií v spoločnostiach, čo by mohlo viesť k zneužívaniu trhu a poskytovaniu nepravdivých a zavádzajúcich informácií o ekonomickom vlastníctve verejne kótovaných spoločností. Aby sa zabezpečila úplná informovanosť emitentov a investorov o štruktúre vlastníctva spoločností, vymedzenie finančných nástrojov v uvedenej smernici by malo zahŕňať všetky nástroje s podobným ekonomickým účinkom na držbu akcií a na oprávnenie nadobudnúť akcie.

(10)

Finančné nástroje s podobným ekonomickým účinkom na držbu akcií a oprávnenie na nadobudnutie akcií, ktoré umožňujú vyrovnanie v hotovosti, by sa mali vypočítať na základe „delta úpravy“, vynásobením menovitej hodnoty podkladových akcií ukazovateľom delta daného nástroja. Ukazovateľ delta udáva, o koľko by sa zmenila teoretická hodnota finančného nástroja v prípade zmeny ceny podkladového nástroja a poskytuje presný obraz o expozícii držiteľa voči podkladovému nástroju. Tento prístup sa uplatňuje s cieľom zabezpečiť čo najpresnejšiu dostupnosť informácií o celkových hlasovacích právach investorovi.

(11)

Okrem toho by sa s cieľom zaručiť primeranú transparentnosť významných podielov v prípadoch, keď držiteľ finančných nástrojov uplatňuje svoje oprávnenie na nadobudnutie akcií a celkové podiely hlasovacích práv spojených s podkladovými akciami prevyšujú prahové hodnoty pre oznamovanie bez toho, aby ovplyvňovali celkový percentuálny podiel predtým oznámených podielov, malo požadovať nové oznámenie zverejňujúce zmenu povahy príslušných podielov.

(12)

Harmonizovaným režimom oznamovania významných podielov hlasovacích práv, predovšetkým čo sa týka zoskupenia podielov akcií s podielmi finančných nástrojov, by sa mala zlepšiť právna istota, zvýšiť transparentnosť a znížiť administratívna záťaž pre cezhraničných investorov. Členské štáty by teda nemali mať umožnené prijímať prísnejšie pravidlá, než sú pravidlá stanovené v smernici 2004/109/ES, pokiaľ ide o výpočet oznamovaných prahových hodnôt, zoskupovanie podielov hlasovacích práv, ktoré sú spojené s akciami, s podielmi hlasovacích práv týkajúcich sa finančných nástrojov a výnimiek z požiadaviek na oznamovanie. So zreteľom na existujúce rozdiely v koncentrácii vlastníctva v rámci Únie a rozdiely v práve obchodných spoločností v rámci Únie, ktoré vedú k tomu, že v prípade niektorých emitentov sa celkový počet akcií líši od celkového počtu hlasovacích práv, by však členské štáty mali mať aj naďalej možnosť stanoviť nižšie aj dodatočné prahové hodnoty pre oznamovanie podielov hlasovacích práv a požadovať rovnocenné oznamovanie v súvislosti s prahovými hodnotami založenými na kapitálových podieloch. Okrem toho by členské štáty mali taktiež mať aj naďalej možnosť stanoviť prísnejšie povinnosti, než sú povinnosti ustanovené v smernici 2004/109/ES, pokiaľ ide o obsah (ako napríklad zverejňovanie zámerov akcionárov), postup a načasovanie oznámenia, a mali by mať aj naďalej možnosť získať dodatočné informácie týkajúce sa významných podielov, ktoré sa neustanovujú v smernici 2004/109/ES. Členské štáty by najmä mali mať naďalej možnosť uplatňovať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia prijaté v súvislosti s ponukami na prevzatie, zlúčeniami a splynutiami a inými transakciami, ktoré ovplyvňujú vlastníctvo alebo ovládanie spoločností, kontrolovanými orgánmi, ktoré určili členské štáty podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (7), ktorou sa ukladajú prísnejšie požiadavky na zverejňovanie, než sú požiadavky v smernici 2004/109/ES.

(13)

Technickými predpismi by sa mala zaručiť jednotná harmonizácia režimu oznamovania významných podielov a primeraná úroveň transparentnosti. Bolo by efektívne a vhodné poveriť Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“ ‒ European Securities and Markets Authority), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (8), aby vypracoval a Komisii predložil návrh regulačných technických predpisov nezahŕňajúcich možnosť politických rozhodnutí. Komisia by mala prijať regulačné technické predpisy vypracované orgánom ESMA s cieľom stanoviť podmienky uplatnenia existujúcich výnimiek z povinnosti oznamovať významné podiely hlasovacích práv. Orgán ESMA by mal s použitím svojich odborných znalostí stanoviť hlavne prípady výnimiek, pričom by zohľadnil ich možné zneužitie na obídenie požiadaviek na oznamovanie.

(14)

S cieľom zohľadniť technický rozvoj by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) na účely stanovenia obsahu oznámenia o významných podieloch finančných nástrojov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(15)

Na zjednodušenie cezhraničného investovania by investori mali mať možnosť jednoduchého prístupu k regulovaným informáciám o všetkých kótovaných spoločnostiach v Únii. Súčasná sieť úradne určených vnútroštátnych mechanizmov na centrálne archivovanie regulovaných informácií však nezabezpečuje jednoduché vyhľadávanie takýchto informácií v rámci Únie. S cieľom zaistiť cezhraničný prístup k informáciám a zohľadniť technický rozvoj na finančných trhoch a v oblasti komunikačných technológií by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom stanoviť minimálne normy pre šírenie regulovaných informácií, prístup k regulovaným informáciám na úrovni Únie a mechanizmy na centrálne archivovanie regulovaných informácií. Komisia by mala s pomocou orgánu ESMA byť zároveň oprávnená prijať opatrenia na zlepšenie fungovania siete úradne určených vnútroštátnych mechanizmov archivovania a vypracovanie technických kritérií pre prístup k regulovaným informáciám na úrovni Únie, najmä čo sa týka fungovania centrálneho miesta prístupu pre vyhľadávanie regulovaných informácií na úrovni Únie. Orgán ESMA by mal vyvinúť a prevádzkovať webový portál slúžiaci ako európske elektronické miesto prístupu (ďalej len „miesto prístupu“).

(16)

S cieľom zlepšiť dodržiavanie požiadaviek uvedených v smernici 2004/109/ES v zmysle oznámenia Komisie z 9. decembra 2010 s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb by sa právomoci týkajúce sa ukladania sankcií mali posilniť a mali by spĺňať určité základné požiadavky v súvislosti s adresátmi, kritériami, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní správnych sankcií alebo opatrení, hlavnými právomocami na ukladanie sankcií a výškou správnych peňažných sankcií. Uvedené právomoci na ukladanie sankcií by mali byť k dispozícii aspoň v prípade porušenia hlavných ustanovení smernice 2004/109/ES. Členské štáty by mali mať možnosť ich vykonať aj za iných okolností. Členské štáty by najmä mali zabezpečiť, aby správne sankcie a opatrenia, ktoré možno uplatniť, zahŕňali možnosť uložiť peňažné sankcie, ktoré budú dostatočne vysoké na to, aby boli odrádzajúce. V prípade porušení zo strany právnických osôb by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť uplatňovanie sankcií voči členom správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov dotknutej právnickej osoby alebo voči iným jednotlivcom, ktorých možno za uvedené porušenia brať na zodpovednosť za podmienok ustanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Členské štáty by mali ustanoviť aj pozastavenie alebo možnosť pozastavenia uplatňovania hlasovacích práv držiteľov akcií a finančných nástrojov, ktorí nedodržiavajú požiadavky na oznamovanie. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť, aby sa pozastavenie uplatňovania hlasovacích práv uplatňovalo len na najzávažnejšie porušenia. V smernici 2004/109/ES by sa malo odkazovať na správne sankcie aj opatrenia, aby sa pokryli všetky prípady nedodržiavania, bez ohľadu na ich zaradenie medzi sankcie alebo opatrenia podľa vnútroštátnych právnych predpisov, a nemali by ňou byť dotknuté žiadne ustanovenia právnych predpisov členských štátov týkajúce sa trestných sankcií.

Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť dodatočné sankcie alebo opatrenia a vyššie úrovne správnych peňažných sankcií, než sú úrovne ustanovené v smernici 2004/109/ES, pričom sa zohľadní potreba dostatočne odrádzajúcich sankcií, aby sa podporovali čisté a transparentné trhy. Ustanovenia týkajúce sa sankcií a ustanovenia týkajúce sa zverejňovania správnych sankcií nepredstavujú precedens pre iné právne predpisy Únie, najmä v prípade závažnejších regulačných porušení.

(17)

S cieľom zabezpečiť, aby mali rozhodnutia, ktorými sa ukladajú správne opatrenia alebo sankcie, odrádzajúci účinok na širokú verejnosť, by sa tieto rozhodnutia mali bežne zverejňovať. Zverejňovanie rozhodnutí je zároveň dôležitým nástrojom na informovanie účastníkov trhu o tom, aké správanie sa považuje za porušenie smernice 2004/109/ES, ako aj na podporu šírenia dobrého správania medzi účastníkmi trhu. Ak by však zverejnenie rozhodnutia vážne ohrozilo stabilitu finančného systému alebo prebiehajúce úradné vyšetrovanie alebo by spôsobilo za predpokladu, že sa to dá určiť, neprimeranú a závažnú škodu zúčastneným inštitúciám alebo jednotlivcom, alebo ak by sa v prípade uloženia sankcie fyzickej osobe ukázalo zverejnenie osobných údajov ako neprimerané na základe povinného predchádzajúceho posúdenia primeranosti takéhoto zverejnenia, príslušný orgán by mal mať možnosť rozhodnúť o odložení takéhoto zverejnenia alebo o zverejnení informácií na anonymnom základe.

(18)

S cieľom objasniť zaobchádzanie s nekótovanými cennými papiermi zastúpenými depozitnými certifikátmi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu a s cieľom vyhnúť sa nedostatkom v rámci transparentnosti by sa malo vymedzenie „emitenta“ ďalej spresniť tak, aby zahŕňalo aj emitentov nekótovaných cenných papierov zastúpených depozitnými certifikátmi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu. Je takisto vhodné zmeniť vymedzenie emitenta so zreteľom na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch môžu byť emitenti cenných papierov prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu fyzickými osobami.

(19)

V prípade emitenta z tretej krajiny, ktorý emitoval dlhové cenné papiere s jednotkovou menovitou hodnotou menšou ako 1 000 EUR alebo akcie, je v súlade so smernicou 2004/109/ES domovským členským štátom emitenta členský štát uvedený v článku 2 ods. 1 písm. m) bode iii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES (9). S cieľom objasniť a zjednodušiť určenie domovského členského štátu takéhoto emitenta z tretej krajiny by sa vymedzenie uvedeného pojmu malo zmeniť, aby sa ustanovilo, že domovským členským štátom má byť členský štát, ktorý si emitent zvolil spomedzi členských štátov, v ktorých sú jeho cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

(20)

Všetci emitenti, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v rámci Únie, by mali podliehať dohľadu príslušného orgánu členského štátu, aby sa zabezpečilo, že si budú plniť svoje povinnosti. Emitenti, ktorí si na základe smernice 2004/109/ES musia zvoliť svoj domovský členský štát, ale tak ešte neurobili, sa môžu vyhnúť dohľadu akéhokoľvek príslušného orgánu v rámci Únie. Smernica 2004/109/ES by sa mala preto zmeniť tak, aby sa určil domovský členský štát v prípade emitentov, ktorí do troch mesiacov neoznámili príslušným orgánom svoj výber domovského členského štátu. V takom prípade by domovským členským štátom mal byť členský štát, v ktorom sú cenné papiere emitenta prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Ak sú cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu vo viac ako jednom členskom štáte, všetky tieto členské štáty budú domovskými členskými štátmi až dovtedy, kým si emitent nezvolí a nezverejní jediný domovský členský štát. To by sa malo stať stimulom pre takýchto emitentov, aby si zvolili domovský členský štát a oznámili tento svoj výber relevantným príslušným orgánom, pričom medzitým by príslušné orgány už viac neboli bez potrebných právomocí zasiahnuť, kým emitent oznámi svoj výber domovského členského štátu.

(21)

Na základe smernice 2004/109/ES je v prípade emitenta dlhových cenných papierov, ktorých jednotková menovitá hodnota je 1 000 EUR alebo viac, emitentov výber domovského členského štátu platný tri roky. Ak však emitentove cenné papiere už nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v domovskom členskom štáte emitenta a sú naďalej prijaté na obchodovanie v jednom alebo viacerých hostiteľských členských štátoch, takýto emitent nemá žiadny vzťah s jeho pôvodne zvoleným domovským členským štátom, ak tento nie je členským štátom, v ktorom má sídlo. Takýto emitent by mal mať možnosť za svoj nový domovský členský štát zvoliť jeden zo svojich hostiteľských členských štátov alebo členský štát, v ktorom má svoje sídlo, a to už pred uplynutím trojročného obdobia. Rovnaká možnosť zvolenia si nového domovského členského štátu by sa mala uplatniť aj na emitenta z tretej krajiny, ktorý emitoval dlhové cenné papiere s jednotkovou menovitou hodnotou menšou ako 1 000 EUR alebo akcie, ktorého cenné papiere už nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v jeho domovskom členskom štáte, ale zostávajú prijaté na obchodovanie v jednom alebo viacerých hostiteľských členských štátoch.

(22)

Medzi smernicami 2004/109/ES a 2003/71/ES by mala existovať jednotnosť, pokiaľ ide o vymedzenie domovského členského štátu. V tejto súvislosti by sa s cieľom zabezpečiť vykonávanie dohľadu najdôležitejším členským štátom mala zmeniť smernica 2003/71/ES, aby poskytla väčšiu flexibilitu v situáciách, keď cenné papiere emitenta so sídlom v tretej krajine už nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v jeho domovskom členskom štáte, ale namiesto toho sú prijaté na obchodovanie v jednom alebo viacerých iných členských štátoch.

(23)

Smernica Komisie 2007/14/ES (10) obsahuje predovšetkým pravidlá týkajúce sa oznamovania výberu domovského členského štátu emitentom. Tieto pravidlá by sa mali začleniť do smernice 2004/109/ES. Aby sa zaistilo, že príslušné orgány hostiteľského(-ých) členského(-ých) štátu(-ov) a členského štátu, v ktorom má emitent svoje sídlo, ak takýto členský štát nie je domovským ani hostiteľským členským štátom, sú informované o výbere domovského členského štátu emitentom, všetci emitenti by mali mať povinnosť oznámiť výber svojho domovského členského štátu príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu, príslušným orgánom všetkých hostiteľských členských štátov a príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú sídlo, ak je odlišný od ich domovského členského štátu. Pravidlá týkajúce sa oznamovania výberu domovského členského štátu by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(24)

V súvislosťou s požiadavkou podľa smernice 2004/109/ES týkajúcou sa zverejňovania nových úverových emisií sa vyskytlo mnoho problémov s vykonávaním v praxi a jej uplatňovanie sa považuje za zložité. Uvedená požiadavka sa okrem toho čiastočne prekrýva s požiadavkami stanovenými v smernici 2003/71/ES a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (11) a neposkytuje trhu veľa ďalších informácií. Z tohto dôvodu a s cieľom znížiť zbytočnú administratívnu záťaž emitentov by sa uvedená požiadavka mala zrušiť.

(25)

Požiadavka oznamovať príslušným orgánom domovského členského štátu každú zmenu zakladajúcich dokumentov alebo stanov emitenta sa prekrýva s podobnou požiadavkou podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (12) a môže viesť k zmätku v súvislosti s úlohou príslušného orgánu. Z tohto dôvodu a s cieľom znížiť zbytočnú administratívnu záťaž emitentov by sa uvedená požiadavka mala zrušiť.

(26)

Harmonizovaný elektronický formát vykazovania by bol veľmi prínosný pre emitentov, investorov a príslušné orgány, keďže by zjednodušil vykazovanie a uľahčil prístupnosť, analýzu a porovnateľnosť ročných finančných správ. Vypracúvanie ročných finančných správ v jednotnom elektronickom formáte vykazovania by preto malo byť povinné od 1. januára 2020 za predpokladu, že orgán ESMA vykonal analýzu nákladov a prínosov. Orgán ESMA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov, ktoré by mala prijať Komisia, s cieľom spresniť elektronický formát vykazovania, pričom by mal náležite zohľadniť súčasné a budúce technologické možnosti, ako je rozšíriteľný jazyk pre podnikové výkazníctvo (eXtensible Business Reporting Language – XBRL). Orgán ESMA by mal pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov viesť otvorené verejné konzultácie za účasti všetkých zainteresovaných strán, mal by vykonať dôsledné posúdenie potenciálneho vplyvu využitia rôznych technologických možností a mal by vykonať náležité testy v členských štátoch, o ktorých by mal podať správu Komisii pri predložení návrhu regulačných technických predpisov. Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických prepisov týkajúcich sa formátov, ktoré by mali používať banky, finanční sprostredkovatelia a poisťovne, by mal orgán ESMA pravidelne a úzko spolupracovať s Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010 (13) a Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (14), aby sa zohľadnili špecifické znaky týchto sektorov, zabezpečila konzistencia v práci medzi jednotlivými sektormi a dosiahli spoločné pozície. Európsky parlament a Rada by podľa článku 13 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 mali mať možnosť vzniesť námietky voči regulačným technickým predpisom, pričom v takom prípade by tieto predpisy nemali nadobudnúť účinnosť.

(27)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (15) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (16) sa plne uplatňujú na spracovanie osobných údajov na účely tejto smernice.

(28)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, ako sú zakotvené v zmluve, a táto smernica sa musí vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(29)

Keďže cieľ tejto smernice, a to harmonizácia požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(30)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (17) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach priložia jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(31)

Smernice 2004/109/ES, 2003/71/ES a 2007/14/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

Článok 3 sa mení takto:

3.

Článok 4 sa mení takto:

4.

V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:

5.

Článok 6 sa nahrádza takto:

(*3)   Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.“ "

6.

Článok 8 sa mení takto:

7.

Článok 9 sa mení takto:

8.

V článku 12 ods. 2 sa úvodná časť nahrádza takto:

„Oznámenie emitentovi sa vykoná čo najskôr, ale nie neskôr ako za štyri obchodné dni po dátume, keď akcionár alebo fyzická či právnická osoba uvedená v článku 10:“.

9.

Článok 13 sa mení takto:

10.

Vkladá sa tento článok:

11.

V článku 16 sa vypúšťa odsek 3.

12.

V článku 19 ods. 1 sa vypúšťa druhý pododsek.

13.

V článku 21 sa odsek 4 nahrádza takto:

14.

Vkladá sa tento článok:

15.

Článok 22 sa nahrádza takto:

(*6)   Ú. v. EÚ L 156, 16.6.2012, s. 1.“ "

16.

V článku 23 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Informácie, na ktoré sa vzťahujú požiadavky ustanovené v tretej krajine, sa podajú v súlade s článkom 19 a zverejňujú sa v súlade s článkami 20 a 21.“

17.

V článku 24 sa vkladajú tieto odseky:

18.

V článku 25 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Príslušné orgány pri vykonávaní svojich sankčných a vyšetrovacích právomocí spolupracujú s cieľom zaistiť, aby sankcie alebo opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.“

19.

Za článok 27b sa vkladá tento nadpis:

20.

Článok 28 sa nahrádza takto:

21.

Vkladajú sa tieto články:

(*7)   Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 13.“ "

22.

Pred článok 29 sa vkladá tento nadpis:

23.

Článok 29 sa nahrádza takto:

24.

V článku 31 sa odsek 2 nahrádza takto:

„iii)

pre všetkých emitentov cenných papierov so sídlom v tretej krajine, ktorí nie sú uvedení v bode ii), členský štát, v ktorom sa zamýšľa uskutočniť verejná ponuka cenných papierov po prvýkrát od dátumu nadobudnutia účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/50/EÚ z 22. októbra 2013, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a smernica Komisie 2007/14/ES, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice 2004/109/ES (*8), alebo v ktorom sa podá prvá žiadosť o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu, podľa voľby emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie, a to podľa daného prípadu, v závislosti od následného rozhodnutia emitentov so sídlom v tretej krajine za týchto okolností:

1.

Článok 2 sa vypúšťa.

2.

V článku 11 sa vypúšťajú odseky 1 a 2.

3.

Článok 16 sa vypúšťa.

(1)

V nariadení (ES) č. 638/2004 sa stanovil spoločný rámec pre systematickú tvorbu štatistiky Spoločenstva o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi.

(2)

Stanovená minimálna miera pokrytia prijatí by sa z dôvodu technického a ekonomického vývoja mohla upraviť, pričom štatistiky by naďalej spĺňali platné kvalitatívne ukazovatele a normy. Toto zjednodušenie umožní znížiť spravodajské zaťaženie spravodajských jednotiek, najmä malých a stredných podnikov. Miera pokrytia prijatí by sa preto mala znížiť z 95 % na 93 %.

(3)

V nariadení Komisie (ES) č. 1982/2004 z 18. novembra 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 638/2004 o štatistike Spoločenstva o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi a rušia sa nariadenia Komisie (ES) č. 1901/2000 a (EHS) č. 3590/92 (2), sú stanovené opatrenia v súvislosti so zberom informácií v rámci systému Infrastat. Členské štáty sú síce povinné zasielať Eurostatu svoje mesačné výsledky podľa štatistickej hodnoty, pokiaľ však ide o praktické opatrenia v súvislosti s jej zberom, sú ich možnosti obmedzené. Mal by sa zabezpečiť jednotný prístup k zberu informácií v rámci systému Intrastat, pričom by sa mali zjednodušiť mechanizmy zberu, pokiaľ ide o štatistickú hodnotu.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre štatistiku o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi,

(1)

V tabuľke I prílohy IIC k nariadeniu (ES) č. 39/2013 sa špecifikuje maximálny počet dní na mori, počas ktorých môžu byť plavidlá EÚ s celkovou dĺžkou 10 metrov alebo viac, ktoré majú na palube alebo nasadzujú vlečné siete s rozperným rahnom s veľkosťou ôk najmenej 80 mm a statické siete vrátane žiabroviek, viacstenných žiabroviek a zakliesňovacích sietí s veľkosťou ôk najviac 220 mm a ktoré sa nachádzajú v divízii Vike ICES v období od 1. februára 2013 do 31. januára 2014.

(2)

Komisii sa v bode 7.5 uvedenej prílohy umožňuje, aby na základe trvalých ukončení rybolovných činností, ku ktorým došlo od 1. januára 2004, pridelila členským štátom dodatočný počet dní na mori, počas ktorých môže byť plavidlo prítomné v danej oblasti, keď preváža na palube vlečné siete s rozperným rahnom alebo statické siete.

(3)

Vzhľadom na údaje o vlečných sieťach s rozperným rahnom vyradených z rybárskej flotily uvedené v žiadosti Francúzska v súlade s bodmi 7.1 a 7.4 prílohy IIC a pri uplatnení metódy výpočtu stanovenej v bode 7.2 uvedenej prílohy by sa Francúzsku malo prideliť dodatočných 11 dní na mori na obdobie od 1. februára 2013 do 31. januára 2014 pre plavidlá, ktoré majú na palube vlečné siete s rozperným rahnom alebo takéto siete nasadzujú.

(4)

Vzhľadom na údaje o plavidlách so statickými sieťami vyradených z rybárskej flotily uvedené v žiadosti Francúzska v súlade s bodmi 7.1 a 7.4 prílohy IIC a pri uplatnení metódy výpočtu stanovenej v bode 7.2 uvedenej prílohy by sa Francúzsku malo prideliť dodatočných 14 dní na mori na obdobie od 1. februára 2013 do 31. januára 2014 pre plavidlá, ktoré majú na palube alebo nasadzujú takéto statické siete.

(5)

Vzhľadom na údaje o vlečných sieťach s rozperným rahnom vyradených z rybárskej flotily uvedené v žiadosti Spojeného kráľovstva v súlade s bodmi 7.1 a 7.4 prílohy IIC a pri uplatnení metódy výpočtu stanovenej v bode 7.2 uvedenej prílohy by sa Spojenému kráľovstvu malo prideliť dodatočných 43 dní na mori na obdobie od 1. februára 2013 do 31. januára 2014 pre plavidlá, ktoré majú na palube alebo nasadzujú takéto vlečné siete s rozperným rahnom.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybolov a akvakultúru,

(1)

Nariadením (EÚ) č. 1151/2012 sa zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2).

(2)

V súlade s článkom 9 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 Komisia preskúmala žiadosť Španielska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Sierra de Cádiz“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (ES) č. 205/2005 (3).

(3)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006 v Úradnom vestníku Európskej únie (4). Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 7 uvedeného nariadenia, zmena špecifikácie sa musí schváliť,

(1)

Žiadosť Francúzska o zápis názvu „Poulet des Cévennes“/„Chapon des Cévennes“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Poulet des Cévennes“/„Chapon des Cévennes“ sa musí zapísať do registra,

(1)

Nariadením (EÚ) č. 1151/2012 sa zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2).

(2)

V súlade s článkom 9 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 Komisia preskúmala žiadosť Francúzska o schválenie zmeny prvkov špecifikácie chráneného zemepisného označenia „Lentilles vertes du Berry“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (ES) č. 1576/98 (3).

(3)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006 v Úradnom vestníku Európskej únie (4). Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 7 uvedeného nariadenia, zmena špecifikácie sa musí schváliť,

(1)

Žiadosť Francúzska o zápis názvu „Gâche vendéenne“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Gâche vendéenne“ sa musí zapísať do registra,

(1)

Kľúčové opatrenie 2 oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast“ (2) požaduje vytvorenie skutočne jednotného trhu s námornou dopravou tým, že od tovaru EÚ prepravovaného medzi námornými prístavmi EÚ sa už nebudú vyžadovať administratívne a colné formality, ktoré sa vzťahujú na tovar prichádzajúci zo zámorských prístavov.

(2)

Na tento účel sa Komisia zaviazala predložiť balík „Blue Belt“ s legislatívnymi i nelegislatívnymi iniciatívami, ktorých cieľom bude znížiť administratívnu záťaž pre prevádzkovateľov námornej dopravy v rámci EÚ na úroveň, ktorá by bola porovnateľná s ostatnými spôsobmi dopravy (letecká, železničná, cestná).

(3)

Toto nariadenie je súčasťou balíka „Blue Belt“.

(4)

Podľa článku 313 ods. 2 písm. a) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 (3) sa tovar dovezený na colné územie Spoločenstva v súlade s článkom 37 nariadenia (EHS) č. 2913/92 nepovažuje za tovar Spoločenstva, pokiaľ sa nepreukáže, že má štatút tovaru Spoločenstva.

(5)

V článku 313 ods. 3 písm. b) nariadenia (EHS) č. 2454/93 sa stanovuje, že tovar prepravovaný medzi prístavmi na colnom území Spoločenstva prostredníctvom povolenej pravidelnej námornej dopravy sa považuje za tovar Spoločenstva, pokiaľ nie je stanovené inak. Plavidlá pravidelnej námornej dopravy môžu takisto prepravovať tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, za predpokladu, že je tento tovar prepustený do režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva. Okrem toho využitím pravidelnej námornej dopravy na dopravu tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, nie je dotknuté vykonávanie kontrol na iné účely, vrátane kontrol súvisiacich s ohrozením verejného zdravia alebo zdravia zvierat a rastlín.

(6)

Pred vydaním povolenia pravidelnej námornej dopravy musí schvaľujúci colný orgán uskutočniť konzultáciu s colnými orgánmi ostatných členských štátov, ktorých sa táto služba bude týkať. V prípade, že si držiteľ tohto povolenia (ďalej len „držiteľ“) po vydaní povolenia praje rozšíriť službu na územie iných členských štátov, boli by potrebné ďalšie konzultácie s colnými orgánmi týchto členských štátov. Aby sa v maximálnej možnej miere zabránilo ďalším konzultáciám po tom, čo bolo povolenie udelené, malo by sa stanoviť, že lodné prepravné spoločnosti žiadajúce o povolenie môžu okrem zoznamu členských štátov, ktorých sa táto služba bude skutočne týkať, uviesť takisto členské štáty, ktorých by sa služba potenciálne mohla týkať a o ktorých vyhlásia, že pre ne v budúcnosti plánujú službu zriadiť.

(7)

Lehota povolená na konzultácie s colnými úradmi ostatných členských štátov je od roku 2010 stanovená na 45 dní. Skúsenosti však ukázali, že táto lehota je zbytočne dlhá a mala by sa skrátiť.

(8)

Vďaka využívaniu elektronického informačného a komunikačného systému je príloha 42A nariadenia (EHS) č. 2454/93 zbytočná

(9)

Na žiadosť držiteľa by sa mali preskúmať povolenia pravidelnej námornej dopravy existujúce pred vstupom tohto nariadenia do platnosti, aby sa zohľadnili všetky členské štáty, ktorých by sa služba potenciálne mohla týkať a o ktorých držiteľ vyhlási, že pre ne v budúcnosti plánuje službu zriadiť.

(10)

Elektronický informačný a komunikačný systém, ktorý sa v súčasnosti používa na uchovávanie informácií a oznamovanie povolení pravidelnej námornej dopravy colným orgánom ostatných členských štátov, nie je systém uvedený v článku 14x nariadenia (EHS) č. 2454/93. Odkazy na tento systém by sa mali opraviť.

(11)

Nariadenie (EHS) č. 2454/93 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Zmeny, pokiaľ ide o dĺžku lehoty stanovenej na uskutočnenie konzultácie s colnými orgánmi iných členských štátov a o počet členských štátov, ktoré môžu byť uvedené v žiadosti, si vyžadujú zmeny v elektronickom informačnom a komunikačnom systéme pravidelnej námornej dopravy a takisto časový odklad uplatňovania príslušných ustanovení tohto nariadenia.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

1)

Článok 313b sa mení takto:

2)

V článku 313c ods. 2 druhom pododseku sa slová „elektronického informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 14x“ nahrádzajú slovami „elektronického informačného a komunikačného systému pravidelnej námornej dopravy uvedeného v článku 313b ods. 2a.“;

3)

V článku 313d ods. 2 prvom pododseku sa slová „elektronického informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 14x“ nahrádzajú slovami „elektronického informačného a komunikačného systému pravidelnej námornej dopravy uvedeného v článku 313b ods. 2a.“;

4)

V článku 313f ods. 2 sa slová „elektronického informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 14x“ nahrádzajú slovami „elektronického informačného a komunikačného systému pravidelnej námornej dopravy uvedeného v článku 313b ods. 2a.“;

5)

Príloha 42A sa vypúšťa.

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Toxíny T-2 a HT-2 sú mykotoxíny produkované rôznymi druhmi rodu Fusarium. Toxín T-2 sa rýchlo metabolizuje na veľký počet produktov, pričom HT-2 je hlavný metabolit.

(2)

Vedecká skupina pre kontaminanty v potravinovom reťazci (ďalej len „skupina CONTAM“) Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) prijala na žiadosť Komisie stanovisko k rizikám, ktoré vyplývajú pre zdravie zvierat a ľudí z prítomnosti toxínov T-2 a HT-2 v potravinách a krmivách (1).

(3)

Pokiaľ ide o riziko pre zdravie zvierat, skupina CONTAM dospela k záveru, že v prípade prežúvavcov, králikov a rýb sa súčasná odhadovaná expozícia účinkom toxínov T-2 a HT-2 nepovažuje za pravdepodobné nebezpečenstvo pre zdravie. V prípade ošípaných, hydiny, koní a psov odhady expozície účinkom toxínov T-2 a HT-2 naznačujú, že riziko nepriaznivých účinkov na zdravie je nízke. Mačky patria medzi najcitlivejšie druhy zvierat. Vzhľadom na obmedzené množstvo údajov a závažne nepriaznivé účinky na zdravie pri nízkych dávkach nebolo možné stanoviť žiadnu hladinu bez pozorovaného nepriaznivého účinku (NOAEL) ani najnižšiu hladinu, pri ktorej dochádza k nepriaznivým účinkom (LOAEL).

(4)

Vzhľadom na závery vedeckého stanoviska treba vykonať šetrenia na účely zhromaždenia informácií o faktoroch, ktoré zapríčiňujú pomerne vysoké úrovne toxínov T-2 a HT-2 v obilninách a vo výrobkoch z obilnín, a o účinkoch spracovania krmív a potravín. Preto bolo prijaté odporúčanie Komisie 2013/165/EÚ (2), v ktorom sa odporúča vykonanie týchto šetrení.

(5)

Vzhľadom na toxicitu toxínov T-2 a HT-2 pre mačky je vhodné dodatočne stanoviť smerodajnú hodnotu pre sumu toxínov T-2 a HT-2 v krmive pre mačky, ktorá sa má používať pri posudzovaní prijateľnosti krmiva pre mačky z hľadiska prítomnosti toxínov T-2 a HT-2. Odporúčanie Komisie 2006/576/ES (3) by sa preto malo zmeniť,