(1)

V záujme ochrany, zachovania a zvýšenia kvality životného prostredia, ochrany zdravia ľudí, zabezpečenia rozvážneho, efektívneho a racionálneho využívania prírodných zdrojov, podpory zásad obehového hospodárstva, zvýšenia energetickej efektívnosti a zníženia závislosti Únie od dovážaných zdrojov by sa v Únii malo zlepšiť odpadové hospodárstvo.

(2)

Ciele, ktoré sú stanovené v smernici Rady 1999/31/ES (4) pre obmedzenie skládkovania, by sa mali posilniť tak, aby lepšie zohľadňovali ambíciu Únie prejsť na obehové hospodárstvo a pokročiť s vykonávaním oznámenia Komisie zo 4. novembra 2008 s názvom „Iniciatíva v oblasti surovín: Zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe“ prostredníctvom postupného znižovania skládkovania odpadu určeného na skládky vyhradené pre odpad, ktorý nie je nebezpečný, na minimum. Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby takéto znižovanie bolo v súlade s integrovanou politikou, čím sa zabezpečí riadne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, podporí sa posun smerom k prevencii vrátane opätovného použitia, prípravy na opätovné použitie a recyklácie a predíde spaľovaniu namiesto skládkovania.

(3)

V záujme zabezpečenia lepšieho súladu právnych predpisov Únie o odpade by sa vymedzenia pojmov stanovených v smernici 1999/31/ES mali zosúladiť, tam kde je to vhodné, s vymedzeniami pojmov uvedenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (5).

(4)

Je potrebné upraviť existujúce vymedzenie pojmu „izolovaná osada“, pokiaľ ide o najvzdialenejšie regióny, aby sa zohľadnili osobitosti takýchto osád, ktoré majú značne odlišné environmentálne problémy v porovnaní s ostatnými regiónmi.

(5)

Rozsah pôsobnosti smernice 1999/31/ES by sa mal zosúladiť s rozsahom pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES (6) a mal by sa naďalej vzťahovať na ukladanie odpadu z ťažobného priemyslu, na ktorý sa nevzťahuje smernica 2006/21/ES.

(6)

Ďalšie obmedzenie skládkovania by prinieslo jasné environmentálne, ekonomické a sociálne výhody, pričom by sa malo začať prúdmi odpadu, v prípade ktorých sa vykonáva triedený zber, ako napríklad plasty, kovy, sklo, papier a biologický odpad. Pri realizácii týchto obmedzení skládkovania by sa mala zohľadniť technická, environmentálna a hospodárska realizovateľnosť recyklácie alebo iných typov zhodnocovania zvyškového odpadu z oddelene vyzbieraného odpadu.

(7)

Veľkú časť komunálneho odpadu predstavuje biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu má výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia. Smernicou 1999/31/ES sa síce stanovujú ciele znižovania množstva biologicky rozložiteľného odpadu zo skládok, je však vhodné ešte viac obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľného odpadu, a to prostredníctvom zákazu skládkovania biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý bol oddelene vyzbieraný na recykláciu podľa smernice 2008/98/ES.

(8)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva by sa mali prijať primerané opatrenia, aby sa od roku 2030 uplatňovali obmedzenia skládkovania všetkých odpadov, ktoré sú vhodné na recykláciu alebo zhodnocovanie materiálu alebo energie. Uvedené obmedzenia by sa nemali uplatňovať tam, kde je možné preukázať, že odpad nie je vhodný na recykláciu alebo iné zhodnocovanie a že skládkovanie by viedlo k najlepším celkovým environmentálnym výsledkom v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenou v smernici 2008/98/ES.

(9)

Mnohé členské štáty ešte nedobudovali potrebnú infraštruktúru odpadového hospodárstva. Stanovenie cieľov zníženia objemu skládkovania si bude vyžadovať veľké zmeny v odpadovom hospodárstve v mnohých členských štátoch a umožní ďalší pokrok a investície do triedeného zberu, triedenia a recyklácie odpadu a zabráni zablokovaniu recyklovateľných materiálov v spodnej časti hierarchie odpadového hospodárstva.

(10)

Skládkovanie je potrebné postupne obmedziť, aby sa zamedzilo škodlivým vplyvom na zdravie ľudí a životné prostredie a aby sa zabezpečilo, že hospodársky významné odpadové materiály sa postupne a účinne zhodnotia prostredníctvom správneho nakladania s odpadom a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, ako je stanovené v smernici 2008/98/ES. Vďaka uvedenému obmedzeniu by sa malo predísť vzniku nadmerných kapacít zariadení na spracovanie zvyškového odpadu, napríklad prostredníctvom energetického zhodnocovania alebo kvalitatívne nízkeho mechanicko-biologického spracovania nespracovaného komunálneho odpadu, pretože by to mohlo ohroziť výsledky dosiahnuté v rámci dlhodobých cieľov Únie v oblasti prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálneho odpadu stanovených v smernici 2008/98/ES. Podobne a v záujme zamedzenia škodlivým vplyvom na zdravie ľudí a životné prostredie by plnenie tejto povinnosti nemalo spôsobiť vznik nadmernej kapacity zariadení na spracovanie zvyškového komunálneho odpadu, by členské štáty mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že sa na skládky bude ukladať len spracovaný odpad. Okrem toho by v záujme zabezpečenia súladu medzi cieľmi stanovenými v smernici 2008/98/ES a cieľom zníženia objemu skládkovaného odpadu stanoveným v smernici 1999/31/EC v znení tejto smernice, ako aj v záujme zabezpečenia koordinovaného plánovania infraštruktúr a investícií potrebných na splnenie uvedených cieľov členské štáty, ktoré podľa údajov nahlásených v spoločnom dotazníku OECD a Eurostatu ukladali na skládku viac ako 60 % svojho komunálneho odpadu v roku 2013, mali mať možnosť rozhodnúť o predĺžení lehoty na dosiahnutie súladu s cieľom týkajúcim sa ukladania na skládku stanoveným na rok 2035.

(11)

S cieľom zabezpečiť spoľahlivosť údajov je dôležité presnejšie stanoviť pravidlá, podľa ktorých by členské štáty mali nahlasovať komunálny odpad, ktorý sa ukladá na skládku. Nahlasovanie by malo vychádzať z množstva komunálneho odpadu ukladaného na skládku po spracovateľských činnostiach, ktorými sa takýto odpad pripravuje na následné skládkovanie, ako je napríklad stabilizácia biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, a zo vstupu do činností zneškodňovania spaľovaním. Pokiaľ ide o komunálny odpad, ktorý vstupuje do spracovateľských činností pred recykláciou a zhodnocovaním odpadu, ako je triedenie a mechanické spracovanie, by sa na účely výpočtu cieľa skládkovania mal zvážiť aj odpad vzniknutý z takýchto činností, ktorý sa nakoniec ukladá na skládku.

(12)

Pri vykonávaní povinnosti stanovenej v smernici 1999/31/ES s cieľom zaistiť spracovanie odpadu pred ukladaním na skládku by členské štáty mali uplatňovať najvhodnejší spôsob spracovania vrátane stabilizácie organickej frakcie odpadu s cieľom čo najviac znížiť nepriaznivé účinky ukladania takéhoto odpadu na skládky na životné prostredie a zdravie ľudí. Pri posudzovaní vhodnosti spracovania by členské štáty mali brať do úvahy opatrenia, ktoré sa už vykonali s cieľom znížiť tieto nepriaznivé účinky, najmä oddelenie biologického odpadu a triedený zber papiera a lepenky.

(13)

S cieľom zabezpečiť lepšie, včasnejšie a jednotnejšie vykonávanie tejto smernice a predvídať problémy, ktoré by pri vykonávaní mohli nastať, mal by sa zaviesť systém správ včasného varovania, pomocou ktorého sa ešte pred uplynutím lehôt na splnenie cieľov odhalia nedostatky a umožní sa prijatie potrebných opatrení.

(14)

V snahe pomôcť dosiahnuť ciele smernice 1999/31/ES a posilniť prechod na obehové hospodárstvo by Komisia mala podporovať koordináciu a výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi a rôznymi odvetviami hospodárstva.

(15)

Správy o vykonávaní, ktoré členské štáty vypracúvajú každé tri roky, sa neosvedčili ako účinný nástroj na overenie súladu alebo zabezpečenie správneho vykonávania, pričom navyše spôsobujú zbytočnú administratívnu záťaž. Preto je vhodné zrušiť ustanovenia, ktorými sa členským štátom ukladá povinnosť vypracúvať takéto správy. Namiesto toho by sa na monitorovanie dodržiavania právnych predpisov mali používať výlučne údaje, ktoré členské štáty každoročne nahlasujú Komisii.

(16)

Údaje, ktoré členské štáty nahlasujú, majú pre Komisiu kľúčový význam z hľadiska posúdenia, či členské štáty dodržiavajú právne predpisy Únie o odpade. Mala by sa zlepšiť kvalita, spoľahlivosť a porovnateľnosť údajov a na tento účel by sa malo vytvoriť jedno vstupné miesto pre všetky údaje o odpade, mali by sa vypustiť zastarané požiadavky na podávanie správ, malo by sa stanoviť referenčné porovnávanie vnútroštátnych metodík podávania správ a mala by sa zaviesť správa o kontrole kvality údajov. Spoľahlivé nahlasovanie údajov týkajúce sa odpadového hospodárstva má zásadný význam z hľadiska efektívneho vykonávania, riadneho plánovania infraštruktúry na spracovanie odpadov a zabezpečenia porovnateľnosti údajov členských štátov. Preto by členské štáty mali používať pri vypracúvaní správ o plnení cieľov stanovených v smernici 1999/31/ES v znení tejto smernice najnovšie pravidlá vypracované Komisiou a metodiky vypracované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vykonávanie tejto smernice.

(17)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 1999/31/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci vo vzťahu k článku 5a ods. 4, článku 15 ods. 5 a článkom 15b a 15c uvedenej smernice v znení tejto smernice. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7).

(18)

Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť odpadové hospodárstvo v Únii, a tak prispieť k ochrane, zachovaniu a zvýšeniu kvality životného prostredia a k rozvážnemu a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(19)

Smernica 1999/31/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(20)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (8) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

1.

V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).“ "

2.

Článok 2 sa mení takto:

3.

Článok 3 sa mení takto:

4.

Článok 5 sa mení takto:

5.

Vkladajú sa tieto články:

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).“ "

6.

V článku 6 sa v písmene a) dopĺňa táto veta:

„Členské štáty zabezpečia, aby opatrenia prijaté v súlade s týmto písmenom neohrozili dosahovanie cieľov smernice 2008/98/ES, najmä pokiaľ ide o hierarchiu odpadového hospodárstva a zvýšenie prípravy na opätovné použitie a recyklácie v zmysle článku 11 uvedenej smernice.“

7.

V článku 11 ods. 2 sa vypúšťa druhý pododsek.

8.

Článok 15 sa nahrádza takto:

9.

Vkladajú sa tieto články:

10.

Článok 16 sa nahrádza takto:

11.

Článok 17 sa nahrádza takto:

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“ "

12.

V prílohe I sa bod 3.5 vypúšťa.

13.

V prílohe II sa bod 5 vypúšťa.

14.

V prílohe III bode 2 sa prvý pododsek vypúšťa.

15.

Príloha IV sa dopĺňa tak, ako je uvedené v prílohe k tejto smernici.